Michal: Zo štyroch ročných období, mám zimu tajne rád, iskrenie hviezd i oblohy, aj sneh, čo všade nepadá. Janko: Už dávno sa chcem opýtať, len teba, ak to smiem, sú noci, keď sa nedá spať a láskou chvie sa celá zem. Michal: To je ten čas, čo odklína, tú večnú krásu v nás a kraj, čo tíško usína, zalieva zvláštny, čistý jas. Janko: Už dávno chcem ti povedať, ten zázrak viem, že je, v dedinách sneží do záhrad, rozprávkou dýcha celý svet. Spolu: Zas počuť známe zvony, znejú zo všetkých pútnikov, k modlitbe hlavu skloním, zašepkám vám pár vrúcnych slov. Všetkých, čo sú dnes sami, v slávnostnej chvíli zrodenia, posolstvo lásky chráni, pošli ho ty a s tebou ja a s tebou ja, pošli ho ty a s tebou ja. Michal: Keď príde ten čas vianočný, zas tvoju dušu mám, zázrakom minút polnočných chcem cítiť tvoju detskú dlaň. Janko: Až budem veľký, ja to viem, v tú noc ty so mnou budeš bdieť a keď sa náhle pohne zem vianočná pieseň začne znieť. Spolu: Zas počuť známe zvony, znejú zo všetkých pútnikov, k modlitbe hlavu skloním, zašepkám vám pár vrúcnych slov. Všetkých, čo sú dnes sami, v slávnostnej chvíli zrodenia, posolstvo lásky chráni, pošli ho ty a s tebou ja a s tebou ja, pošli ho ty a s tebou ja. Spolu: Zas počuť známe zvony, znejú zo všetkých pútnikov, k modlitbe hlavu skloním, zašepkám vám pár vrúcnych slov. Všetkých, čo sú dnes sami ...