Sima: Chcem úplne normálny život a normálne dni, chcem azda veľa ? Chalúpku v horách a záhradu so susedmi zdieľať. Len tak objať si muža a mať pocit, že mám kam ísť, len tak objať si muža a mať pocit. Mne stačí izba a láska, čo siaha až do hlbokých jám, na stole sviečka a svetlo a príbor, kde nikto neje sám. Nechcem jak v divadle žiť, chcem zdolať vrchol, odkiaľ je vidieť všetko, spievať a hrať a chovať včely, tak ako môj dedko. Piecť buchty deťom a vnučkám a kŕmiť všetky cudzie zvery, mať plné srdce, nie vrecká a stále v prozreteľnosť veriť. Spolu: Mne stačí človek a rieka, kde budem len tak bosá stáť, nechcem mať slávu a autá, chcem šťastie. Sima: Čo nenechám si vziať. A žiadne kontá a splátky a zmluvy a zaprataný dvor a žiadne zrady a hádky a zbrane, horšie ako mor. S úsmevom vítať aj chorých a hostí si nechať vo dvore, a s Bohom v dome a v duši sa oddať jeho pokore. Spolu: Mne stačí izba a láska, čo siaha až do hlbokých jám, na stole sviečka a svetlo a príbor. Sima: Kde nikto neje sám. Spolu: Mne stačí hudba a tóny, čo hrajú mojim najmilším. Lucia: Mne stačia oči, čo vedia. Spolu: Dobré od zlého odlíšiť. Sima: Chcem úplne normálny život a normálne dni, chcem azda veľa ?