Súmrak sa vkráda,
v zákutiach spriada
sieť dievčenských snov.
Lúč nočnej lampy
obracia stránky,
tancuje tmou.
Hádam hneď ráno
húf schopných pánov,
pánov z románov
sem trieli mi priam.
A pre moje áno
si trúfne prísť k nám
on sám, môj pán,
monsieur d´Artagnan,
no nie, monsieur,
monsieur d´Artagnan.
Kde ste, ach, páni,
slávni a známi,
kde šarm váš, tá zbraň.
Vy váhate azda?
Veď z nás predsa každá
chce podľahnúť vám.
Ste múdri a priami
a česť svojej dámy
každý z vás bráni
aj za cenu rán.
Kto kord svoj tak dá mi,
kto chce byť sám, len sám,
môj pán, monsieur d´Artagnan,
monsieur,
monsieur d´Artagnan.
Hej, mušketieri.
Zbor: Athos, Porthos, Aramis, d´Artagnan.
Marcela: Za dôkaz prostý
tých rytierskych cností,
svoj úsmev snáď dám.
Zbor: Len mne, len nám.
Marcela: Tak vchádzajte bránou
z dávnych románov
a priehrštím plánov
mi núkajte dlaň.
Kto pre moje áno
si trúfne prísť k nám,
je sám, môj pán,
monsieur d´Artagnan,
monsieur,
monsieur d´Artagnan,
monsieur,
monsieur d´Artagnan...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.