Vypnem magneťák, čo hrá nekonečné blues, všetka ťažoba zo mňa padá na vankúš. Zhasnem lampu, čo v kúte svieti, svetlo do diaľky odletí, už viac nie som na zemi a dobre je mi s tmou. Takto lietam si celou hviezdnou sústavou, všetko trápenie začne tesne pred siedmou. Je to hrozné, keď čas tak plynie, zbytočne kričím: Nie. Budík volá ma späť na tento svet, čo s ním? Ten budík má vážne hrozný hlas, ten budík ma dráždi zas a zas, trápi ma vo sne, funguje presne sám. Ten budík má vážne hrozný hlas, ten budík ma dráždi zas a zas, trápi ma vo sne, funguje presne sám. Večer znovu necítim pod nohami zem, nič sa prikrášliť nedá, ja už nevládzem. Moje telo už spánok tuší, ticho vniká mi do uší, je to ohromný pocit zaspávať v noci s tmou. Takto lietam si celou hviezdnou sústavou, všetko trápenie začne tesne pred siedmou. Je to hrozné, keď čas tak plynie, zbytočne kričím: Nie. Budík volá ma späť na tento svet, čo s ním? Ten budík má vážne hrozný hlas, ten budík ma dráždi zas a zas, trápi ma vo sne, funguje presne sám. Ten budík má vážne hrozný hlas, ten budík ma dráždi zas a zas, trápi ma vo sne, funguje presne sám. Ten budík má vážne hrozný hlas, ten budík ma dráždi zas a zas, trápi ma vo sne, funguje presne sám. Ten budík má vážne hrozný hlas, ten budík ma dráždi zas a zas, trápi ma vo sne, funguje presne sám.