Jana Kocianová - Zrnko soli

Jana: Nebo ako modrý stan sa klenie. Karol: A my dvaja s hlavou pri hlave. Jana: Od úsvitu ráno vysvietené. Spolu: Sype na pláž ihly pichľavé. Jana: Šepkáš môjmu uchu ako mušli. Karol: Tisíc drobných milých nežností. Jana: A že zrakom zvedavým sme ušli. Spolu: Čas nás darmi leta pohostí. Po celý deň slaný vietor v tvári, ty mi celá voniaš po jantári, s vôňou po jantári slaný vietor v tvári, stále slnku napospas. Každý večer smieš mi česať z hlavy, zlatý piesok, piesok presýpavý, smieš mi česať z hlavy piesok presýpavý, ktorým more meria čas. Jana: Nebom pláva spln, keď kotvia člny. Karol: Chlácholivým chladom vonia vzduch. Jana: Svetlo luny striebri loď a vlny. Spolu: Z ďaleka znie vzlykot šiestich strún. Jana: Žltý melón prekrojený v poli. Karol: Rastúcemu splnu podobný. Jana: Zmyje nám z úst malé zrnko soli. Spolu: Zrnko soli sladkých letných dní. Po celý deň slaný vietor v tvári, ty mi celá voniaš po jantári, s vôňou po jantári slaný vietor v tvári, stále slnku napospas. Každý večer smieš mi česať z hlavy, zlatý piesok, piesok presýpavý, smieš mi česať z hlavy piesok presýpavý, ktorým more meria čas. Každý večer smieš mi česať z hlavy, zlatý piesok, piesok presýpavý, smieš mi česať z hlavy piesok presýpavý, ktorým more meria čas.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.