Zuzka: Mám ja vec celkom jednoduchú,
pre nás dvoch dom.
Spolu: Len treba pokryť kocku vzduchu
murivom.
Zdeněk: Už vidím všetko jasne v duchu
a istý som.
Spolu: Že za pár dní dom bude v suchu
a ty v ňom.
Zdeněk: Skôr než bude posledná
škridla položená.
Zuzka: Už v ňom s tebou bývam,
už som tvoja žena.
Spolu: Kým svet vonku mokne,
hladíš v okne moje lokne.
Zuzka: Kloktá život plný ruchu
za bielym sklom.
Spolu: Len mucha nám tu zuní v uchu
za oknom.
No jednu chybu má ten domček krásny,
je pre nás teraz ešte iba snom.
Zdeněk: Skôr než bude posledná
škridla položená.
Zuzka: Už v ňom s tebou bývam,
už som tvoja žena.
Spolu: Kým svet vonku mokne,
hladíš v okne moje lokne.
Zuzka: Kloktá život plný ruchu
za bielym sklom.
Spolu: Len mucha nám tu zuní v uchu
za oknom.
No jednu chybu má ten domček krásny,
je pre nás teraz, je pre nás teraz,
je pre nás ešte iba snom.
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.sme.sk/c/3533488/Nikdy-som-sa-necitila-ako-Svedka.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵