Zdeněk: Petronella,
Petronella,
by ma chcela, keby smela,
hmm, Petronella.
Spolu: Však ona dobre vie,
že sotva dúfať smie.
Zdeněk: Ja na jej vnady
na návnady
povedal som nie.
Spolu: Má ťa rada.
Zdeněk: Má ma rada,
pre mňa je však ešte mladá,
ach, taká mladá.
Spolu: Veď nevie, čo je rúž
a preto všetka túž-
ba.
Zdeněk: Ktorou chradnem
mi nesadne už.
Horí v tvári,
kúzlo má
a zrak jej žiari,
nie je zlá,
veci sú to záhadné,
že vravím nie.
Spolu: Veď všetko vie.
Zdeněk: Petronella,
Petronella,
nesmela a predsa chcela,
hmm, Petronella.
Spolu: A že ťa napraví,
vzala si do hlavy,
keď zlaté vlasy
spustila si,
zmenila ťa asi,
Petronella.
Zdeněk: Petronella,
preletela celá biela,
hmm, Petronella.
Spolu: A nech zaútočí,
že vraj ma umučí,
v tej chvíli kvíli
v mojom náručí.
Zdeněk: Hmm, Petronella.
Horí v tvári,
kúzlo má,
zrak jej žiari,
viem, nie je zlá,
veci sú to záhadné,
že vravím nie.
Spolu: Nuž čert ho vie.
Zdeněk: Petronella,
Petronella,
nesmela a predsa chcela,
hmm, Petronella.
Spolu: A že ťa napraví,
vzala si do hlavy,
keď zlaté vlasy
spustila si,
zmenila ťa asi,
Petronella.
Zdeněk: Petronella,
preletela celá biela,
ach, Petronella.
Spolu: A nech zaútočí,
že vraj ma umučí,
v tej chvíli kvíli
v mojom náručí.
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.sme.sk/c/3533488/Nikdy-som-sa-necitila-ako-Svedka.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵