Na svoj vek príliš trúfalí, sfúkli páperie z púpavy, chceli by zajať vietor v náručí, nik ich nenaučí ako sa chytá, čo sa iba tuší. S pohľadom trocha hanblivým závidia krídlam motýlím, že nájdu vždy tú správnu adresu, cestu k svojmu kvetu, netušia ešte, že im lásku nesú. Krídla motýľov letia spolu s chvíľou mámivou, k osamelým, aj k milencom, čo noc prebdeli, za ruku sa viedli s letom. Krídla motýľov letia spolu s chvíľou mámivou, k osamelým, aj k milencom, čo noc prebdeli, za ruku sa viedli s letnou tmou. Mať tak stále chvíľu slávnostnú, môžu aj stokrát premoknúť, milenci, čo chcú lásku zajať v náručí, nik ich nenaučí ako sa chytá, čo sa iba tuší. Ó, s pohľadom trocha hanblivým závidia krídlam motýlím, že nájdu vždy tú správnu adresu, cestu k svojmu kvetu, netušia ešte, že im lásku nesú. Krídla motýľov letia spolu s chvíľou mámivou, k osamelým, aj k milencom, čo noc prebdeli, za ruku sa viedli s letom. K osamelým, aj k milencom, čo noc prebdeli, za ruku sa viedli s letnou tmou. Čo noc prebdeli, za ruku sa viedli s letnou tmou. Za ruku sa viedli s letnou tmou.