Marcela Laiferová - Vysoko nad mestom

Denče a Gagua, Denče a Gagua, vieš, čo znamenajú tieto dve zvláštne slová ? Poď, ukážem ti tiché miesto vysoko nad mestom, bronzový vojak nesie tam na ramenách oblohu, tak ako niesol v štyridsiatom piatom môj i tvoj osud. Denče a Gagua, to sú dve mená zo šesťtisíc osemsto štyridsaťpäť známych i neznámych, ktorí tam ležia. Tam červeň ruží bronie, tam slnko vlieva vône, každú jar do pukov, do pukov. Agáty, drahé mená, vyryté do kameňa, na večné časy azbukou. Tam zvonia zvony ticha, tam kytka neusychá, nad hrobmi hrdinov, hrdinov. Tam chodia v čiernom mamy, z ďaleka s kyticami, tie, čo sú samy bez synov. Tam chodia v čiernom mamy, z ďaleka s kyticami, tie, čo sú samy bez synov. Na večné časy do pamäti mám vrytú jednu tvár, v tej tvári dobrý úsmev svieti ako v tú tajuplnú jar. Tam zvonia zvony ticha, tam kytka neusychá, nad hrobmi hrdinov, hrdinov. Tam chodia v čiernom mamy, z ďaleka s kyticami, tie, čo sú samy bez synov. Tam chodia v čiernom mamy, z ďaleka s kyticami, tie, čo sú samy bez synov. Poď, povediem ťa za ruku, je to tak trochu cintorín a trocha chrám, budeme spolu lúskať azbuku, čo vedieť nebudeš, ti prečítam, Denče a Gagua, Denče a Gagua, to sú dve mená zo šesťtisíc osemsto štyridsaťpäť známych i neznámych, ktorí tu ležia.

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.