Zhasínam svetlo, k tomu si skúšam vybaviť jeho tvár. Noc so mnou súcit má, dá spomienok pár a na ľade, že vráti, vráti sa k nám. Prší na okenný rám, zdá sa, že prichádza k nám, stále sa prediera tmou, on šiel, vždy taký bol. Hovorí drevený rám, že nám tak je treba čas, viem, už to ťažko zmením, čakám a málo spím. Ú, ú, ú ... Klope na okenný rám, viem, navždy prichádza k nám, s láskou mu prestieram stôl, je taký akým vždy bol. Viem, že sa mi to zdá, to nie je, nie je len čas, chodím a som šťastná s ním, je ráno a mám dosť síl. Klope na okenný rám, viem, prichádza k nám, s láskou mu prestieram stôl, je taký akým vždy bol. Ó, ó, viem tentokrát to nie je, nie je len čas, chodím a som šťastná s ním, je ráno a mám síl. Ú, ú, ú ... Zhasínam svetlo, k tomu si skúšam vybaviť jeho tvár.