Slavik
Zbor: Nárek smrekov
nad mestom spieva hlasom zvonov,
nárek smrekov
nad mestom spieva, kde mám domov.
Ivan: Jediný domov.
Hej, vetrík zavej,
privej horalský chorál,
v tej piesni zdravej,
s ktorou môj otec oral.
Sú hlasy stromov,
veselé nôty slatín i hôľ,
spieva v nej domov,
volá prestretý stôl.
V nej bosý, v nej bosý
mesiac rosu kosí,
dieťa hviezdy chytá,
jagajú sa sitá
z tých dedín,
kde spomienka tak často sedí
pri tej tklivej s jarou,
baču s poľanou.
Zbor: Nárek smrekov
nad mestom spieva hlasom zvonov,
nárek smrekov
nad mestom spieva, kde mám domov.
Ivan: Jediný domov.
Hej, vetrík zavej,
privej horalský chorál,
v tej nôte hravej,
až zas zakrepčí horal.
A pieseň lesná
možno dotkne sa huslí i hviezd,
spomienka dnes má
domov, domov ma viesť.
K tým nociam,
keď radosť prinášal nám bocian,
keď do vône bylín
lietal s láskou milý.
K tým oknám,
kde kvapky slnka celý rok nám
cedil do všedných dní
muškát nezbedný.
Navej vetrík zo smrekov,
piesňou domovov,
piesňou smrekov odvekou,
piesňou odvekou,
piesňou odvekou,
hraj preto nám.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵