Zbor: Ľudské stvorenie je tak podivné odkedy stojí svet, vo všetkom chce šťastie mať. Komu sa vari niečo nezdarí, tu sa zamračí hneď a už počne nariekať. Však ja mám iný recept na tie prípady, ach, vždy si nájdem trochu dobrej nálady, hej, keď sú zlé časy, myslím, že asi dokiaľ budeme žiť aj lepšie to môže byť. Milan: Veselo sa na tento svet pozerám, a preto aj tak spokojne vyzerám, keď mi niečo nejde, počkám, kým to prejde, za tým sa neobzerám. Ja sa nikdy na tento svet nemračím, s dobrou vôľou aj do smrti vystačím, veselo si spievam, na svet sa usmievam, veselo naň pozerám.