Prázdna je čaša,
spoločnosť naša
volá k stolu čašníka.
Veselosť kypí,
padajú vtipy,
hudba k srdcu preniká.
My dvaja ale
nechceme ďalej
pokračovať v tom.
Vstávame z miesta,
pretože prestať
treba v najlepšom.
Poďme domov,
poďme domov,
už sme ustatí.
Kto nás pozval,
nech to teda
za nás zaplatí.
Poďme domov,
veď nám treba
zajtra skoro vstať.
Ty mi musíš
na dobrú noc
ešte niečo pošepkať,
ty mi musíš
na dobrú noc
ešte niečo pošepkať.
Poďme domov,
veď nám treba
zajtra skoro vstať.
Ty mi musíš
na dobrú noc
ešte niečo pošepkať,
ty mi musíš
na dobrú noc
ešte niečo pošepkať.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.