Marcela Laiferová - Daj povel páľ

Lúka nabitá púpavou mieri kvetami do mrakov, vzlietli motýle z ružových diel rozsievať peľ na povel páľ. Z lesa sladký hlas slávičí spieva kantátu v jedličí, zdá sa, že je to podľa jej slov krajina snov a ty si kráľ. Vábna na mňa kýva vidina tá, snáď sa mi to však len sníva, sníva. Zhora stotisíc bielych sviec sníma únavu, biedu z pliec, tvár mi hladí ten strieborný jas, ba i sám čas akoby stál. Papa párapa papápá ... La la la la ... Dávno na mňa kýva vidina tá, snáď sa mi to však len sníva, sníva. Že lúka nabitá púpavou mieri kvetami do mrakov, preto do sveta vystieram dlaň, najlepšiu zbraň a ty si kráľ. Preto do sveta vystieram dlaň, najlepšiu zbraň a ty si kráľ. Papa párapa papápá ...

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.