Noc zmýva prúd, prúd čiernej Mississippi, na nádraží už starý rušeň sypí. To ráno chmúrne asi tuší, to ráno vie, že dnes mám tak prázdno v duši, je to fádny deň, ja cítim sa jak zbitý. Ó, je fádny deň a doma v meste si ty a ukrývaš tie unavené city, čo pútajú dnes našu smiešnu lásku. Ja chcem ísť preč, žiť nechcem na povrázku, je to fádny deň, ja cítim sa jak zbitý. Môj márny sen už leží niekde v kroví a v ruke mám len kufor lepenkový. A v srdci zas mám tento nápev skrytý, čo mi stále znie ako zabudnuté hity, je to fádny deň, ja cítim sa jak zbitý. Už dávno som chcel odísť vlakom ranným a denne sa len clivo dívam za ním. Už koľkýkrát chcem zmiznúť z tohto mesta, no vždy mám pech, že neviem kadiaľ vedie cesta, je to fádny deň, ja cítim sa jak zbitý. Ja nemám rád taký deň, dnes je práve deň, fádny deň, ó, dnes je práve fádny, fádny deň, v tom meste je práve, ó, fádny deň, ja cítim sa jak zbitý, ó, fádny deň v tom meste je práve fádny deň, na čiernej Mississippi je práve fádny deň, ó, ja cítim sa jak zbitý. Noc zmýva prúd, prúd čiernej Mississippi, na nádraží už starý rušeň sypí. To ráno chmúrne asi tuší, to ráno vie, že dnes mám tak prázdno v duši, je to fádny deň, ja stále, stále som ako zbitý. Ó, dnes je práve fádny deň, v tom meste je práve fádny deň, ó, dnes je práve fádny, fádny deň, v tom meste je práve, ó, fádny deň, v tom meste je práve fádny deň, na čiernej Mississippi je fádny deň, v tom meste je práve fádny deň, v tom meste je práve fádny deň, jé, jeje jéé.