Zavčas ráno,
vlastne ešte celkom za tmy,
keď náš spánok chytá druhý dych,
stanica sa plní mlčiacimi chlapmi
v ťažkých plášťoch, plášťoch robotných,
v ťažkých plášťoch, plášťoch robotných.
Zavčas rána,
za tmy vždy ešte spíme,
na stanici počuť tiahly hvizd,
prvý ranný vlak tu stojí celý v zime
a tí chlapi vedia, treba ísť
a tí chlapi vedia, treba ísť.
V termoskách si nesú trochu teplej kávy,
v očiach sen, čo ešte nedoznel,
nik z tých chlapov toho veľa nenavraví,
blíži sa ich každodenný cieľ.
Vystúpili z vlaku,
idú k svojej bráne,
celkom prosto,
nik tu nie je hosť.
Toto všedné ráno,
ako v iné ráno,
došli tam, kam bolo treba dôjsť,
došli tam, až kam bolo treba dôjsť.
V termoskách si nesú trochu teplej kávy,
v očiach sen, čo ešte nedoznel,
nik z tých chlapov toho veľa nenavraví,
blíži sa ich každodenný cieľ.
Vystúpili z vlaku,
idú k svojej bráne,
celkom prosto,
nik tu nie je hosť.
Toto všedné ráno,
ako v iné ráno,
došli tam, kam bolo treba dôjsť,
došli tam, až kam bolo treba dôjsť.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.