Spáliť sa, zhorieť na popol, keď to už iný nakopol, spáliť sa a žiť na doraz, ujsť z mesta menom Bolo raz. Spáliť sa s nohou na plyne a šťastie vytriasť zo skrine, spáliť sa ohňom horúcim, keď peklo listy doručí. Spáliť sa v tvojich neverách a žiť tak dlho do včera, spáliť sa, zaznieť ako zvon, koľko mám času, to vie on. Spáliť sa jednou zápalkou, nenechať krúžok pod šálkou, spáliť sa v džoboch mizerných, nechytiť nikdy druhý dych. Spáliť sa v cudzích objatiach, ako tí, čo sa nevrátia, spáliť sa, trvať na svojom a nevzdávať sa pred bojom. Spáliť sa v dlhom tuneli, ako sny, čo nocou duneli, hmm, spáliť sa stokrát, tisíckrát, len pre pár slov mám ťa rád. Spáliť sa všetkým na očiach, kým to tí druhí roztočia, spáliť sa už raz naostro a trčať v búrke ako strom. Spáliť sa a nič neflákať, keď osud dostal padáka, spáliť sa mlčky, noblesne, nepýtať žiadne bolestné. Spáliť sa v cudzích objatiach, ako tí, čo sa nevrátia, spáliť sa, trvať na svojom a nevzdávať sa pred bojom. Spáliť sa v dlhom tuneli, ako sny, čo nocou duneli, hmm, spáliť sa stokrát, tisíckrát, len pre pár slov mám ťa rád. Spáliť sa kúsok pred cieľom, bojovať telo na telo, spáliť sa ako stepný vlk, nikomu o tom ani muk, nikomu ani muk, pšššt.