Čo nás pojí, je to pár dní, či snáď dojem, sme už známi. Zrak uhorí blahodárny, oheň ten v tvári jak žiari. Bola som nepokojný tieň, zbledla som nad otázkou, stratená, teraz ale už viem, ako vítať sa s láskou. Ja už teraz viem, čo s tou zázračnou hrou, spokojná, že ty vieš to tiež, čo s tou zázračnou hrou, spokojná, že nad láskou bdieš. Z tvojich viet pramení rieka tá, čo mi tvár hladí, keď som ustatá. Naučíš ma rád, naučíš ma znieť hlasom nežných slov, naučíš tiež v spánku bdieť. Hľadieť s dôverou v svite pekných rán, v svite krásnych dní, naučíš, že právo mám zakryť ústa v kráse tmy. Ty vieš, čo s ňou, s tou zázračnou hrou. Si priateľ môj, si lúčom hviezd, vedieš ma, keď trocha blúdim. Viem, rád ma máš, nechám sa viesť, ty máš ma rád, ja ťa ľúbim. Tvoj úsmev, ani nevieš snáď, ako slnce mi žiari, hovorí mi, že ma máš rád, keď ti zahorí v tvári. A ja vtedy viem, čo s tou zázračnou hrou, môj krásny, viem, že ťa ľúbim, spokojná, že ty tiež to vieš, šťastná, že pri tebe som a môj, že budeš. Čo s tou zázračnou hrou, šťastná, že pri tebe som, spokojná, že ty tiež bdieš. Z tvojich viet pramení rieka tá, čo mi tvár hladí, keď som ustatá. Naučíš ma rád, naučíš ma znieť hlasom nežných slov, naučíš tiež v spánku bdieť. Hľadieť s dôverou v svite pekných rán, v svite krásnych dní, naučíš, že právo mám zakryť ústa v kráse tmy. Ja teraz viem, ó, viem, ja teraz viem, čo s tou zázračnou hrou, môj krásny, ja teraz viem, spokojná, že nad láskou bdieš. Ja viem, nad láskou bdieš, čo s tou nádhernou hrou, môj krásny, ja teraz viem, spokojná, že nad láskou bdieš.