Chceš snáď svár a hádku, škriepku, ničíš lásku hebkú, krehkú, všetky chvíle krásne boli, pri tebe však táto z nich, tá bolí. Pýtam lásku, dáš mi blenu, zraníš lásku roztúženú, čo ti chýba, vieš, čo zasa máš. Zdá sa mi, zdá sa mi v kúte som, do mojich túžob, že udrel hrom, zdá sa mi, zdá sa mi, mračná sú nad nami, v búrke, že cítiš sa rád. Zdá sa mi zas, že vládne chlad, zdá sa, že málo len máš ma rád, zdá sa mi, zdá sa mi, sám si tu, ja, chlapče, viem, k nám, že patrí i tieň. Prebudíš ma mrazom zo sna, je to chvíľa neúprosná, spiaca kráska, či sa vrátiš a či vieš, čo šťastných dní tým stratíš. Porozmýšľaj, len sa zatni, škoda strácať sen náš jasný, už sa stráca, chýbať bude nám. Zdá sa mi, zdá sa mi v kúte som, do mojich túžob, že udrel hrom, zdá sa mi, zdá sa mi, mračná sú nad nami, v búrke, že cítiš sa rád. Zdá sa mi zas, že vládne chlad, zdá sa, že málo len máš ma rád, zdá sa mi, zdá sa mi, sám si tu, ja, chlapče, viem, k nám, že patrí i tieň. Chceš snáď svár a hádku, škriepku, ničíš lásku hebkú, krehkú, všetky chvíle krásne boli, pri tebe však táto z nich, tá bolí. Porozmýšľaj, len sa zatni, škoda strácať sen náš jasný, už sa stráca, chýbať bude nám. Zdá sa mi, zdá sa mi v kúte som, do mojich túžob, že udrel hrom, zdá sa mi, zdá sa mi, mračná sú nad nami, v búrke, že cítiš sa rád. Na na na na ...