Tatjana a Zuzka:
Dievča sa pýta
kvetu margaréty,
či ho milý ozaj rád má.
Zdeněk:
Ja zasa rátam
svetlá na ulici,
keď na mesto padne tma.
Tatjana a Zuzka:
Dievča tíško hľadí na oblohu,
čaká kedy spadne hviezda belasá.
Zdeněk:
Ja zasa čakám, kedy sa s ňou stretnem.
Spolu:
A tak leto božsky zasa začne sa.
Tatjana a Zuzka:
Dáš si šatôčku cez oči,
potom hádať trikrát smieš,
kto z chlapcov najkrajší bozk ti dá.
Zdeněk:
Viem, že ľahko to uhádneš,
šatku z očí ti odviažem
a v parku, kde šumí klen,
bozkami zahrniem
ti oči, tvár i tvoje pery.
Spolu:
Bude to pre nás dvoch
najšťastnejší deň.
Tatjana a Zuzka:
Dáš si šatôčku cez oči,
potom hádať trikrát smieš,
kto z chlapcov najkrajší bozk ti dá.
Zdeněk:
Viem, že ľahko to uhádneš,
šatku z očí ti odviažem
a v parku, kde šumí klen,
bozkami zahrniem
ti oči, tvár i tvoje pery.
Spolu:
Bude to pre nás dvoch
najšťastnejší deň,
najšťastnejší deň.
💬 Komentáre
Pridať komentár
http://www.sme.sk/c/3533488/Nikdy-som-sa-necitila-ako-Svedka.html
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵