Deň s dažďom na palete
prešiel po lúkach, kvete
a kraj sa zmenil v hŕbu kamenia.
V tej chvíli, ktorá dusí,
nás pozvú divé husi
do modrých vôd, kde rieky pramenia.
Tam čakajú nás mamy,
sú príliš dlho samy
a márne rokom postaviť chcú hať.
Kým melieš zrnká kávy,
na tie ich biele hlavy
nezabudni spomínať.
Hoci príval rokov prudký
vzal im slnko, smiechu z líc,
kvitnú ako nezábudky
v tieni starých dreveníc.
Kým im v bráne potok žblnká,
kým ich uspí vôňa káv,
ty im pošli s kvapkou slnka
plnú náruč dobrých správ,
ty im pošli s kvapkou slnka
plnú náruč dobrých správ.
Šlo leto ku jeseni,
keď ohník na hrebeni
vo všetkých srdciach náhle zrýchlil tep.
Však naše dobré mamy
aj vtedy boli s nami,
po nociach piekli partizánsky chlieb.
A v zasneženom ráne
cez cesty zarúbané,
nik iný prejsť by nedokázal snáď.
Nad šálkou svojej kávy
na tie ich biele hlavy
nezabudni spomínať.
Hoci príval rokov prudký
vzal im slnko, smiechu z líc,
kvitnú ako nezábudky
v tieni starých dreveníc.
Kým im v bráne potok žblnká,
kým ich uspí vôňa káv,
ty im pošli s kvapkou slnka
plnú náruč dobrých správ,
ty im pošli s kvapkou slnka
plnú náruč dobrých správ.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.