Karol Konárik - Tak sa túlam

More šíre more modré s chladnou vodou, prešiel som už krížom krážom s bielou loďou. Dážď a vietor hmlistý závoj dookola, iba ty mi bielou šatkou kývaš z móla. Ref.: Tak sa túlam sem a tam,kdesi v diaľke zem sa stráca, a ty márne voláš vráť sa,k našim rodným záhradám. A kým vetra slaný dych,ženie vlny ako stáda, tíchý plač sa ku mne vkráda z tvojich očí ďaľekých. Každý lúč má v sebe ihlu ktorá bodá, ale všade vôkol iba slaná voda. Tvoj hlas ma už cez ten príboj neprivolá, keď mi svojou bielou šatkou kývaš z móla. Ref.: Tak sa túlam sem a tam....

Ohodnoťte kvalitu textu

Priemer: 5 / 5 (0 hodnotení)

💬 Komentáre

Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.