Spolu: Večer má kúziel tisíce,
večer má tisíc smädných úst,
večer sú krajšie ulice,
večer je rajom všetkých múz.
Večer je rytmus kastaniet,
večer nás volá do tanca,
večer je veľký kabaret,
bez začiatku a bez konca.
Zdeněk: Na koho, dievča, myslíš.
Zuzka: Na vás.
Zdeněk: Vie o tom mamka?
Zuzka: Vie.
Zdeněk: Koľko máš rokov?
Zuzka: Šestnásť.
Zdeněk: Bozkaj ma.
Zuzka: Nie, nie.
Zdeněk: Prečo?
Zuzka: Som ešte mladá.
Zdeněk: Nikto tu nie je.
Zuzka: A keď je?
Zdeněk: Neľúbiš ma?
Zuzka: Nie, mám vás rada.
Zdeněk: No tak ma bozkaj.
Zuzka: Nie, nie.
Zuzka: Na konečnej stanici
ja vždy mám úsmev na líci,
tam nikdy nemusím sa
so šťastím sa skrývať.
Za konečnou stanicou
prídeš ku mne s kyticou,
tam onedlho
spolu budeme bývať.
V jedno ráno z blízkych dní
sa naša túžba vyplní
a prejdeme sa našou
izbou skromnou.
On ešte tomu neverí,
že keď vstúpi do dverí,
hneď zvíta sa so mnou.
Raz za konečnou stanicou
privítaš ma kyticou,
tam bude náš domov.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.