Erycan: Pozerám na teba a vidím ako tvárime sa, že sme neistí, nemusíš mať teraz obavy všetko sa to nejak napraví. Nevadí mi, že to nie je príbeh, nevadí mi, že v ňom nehráš ty, verím na to, že raz niekto príde, a bude všetko ako má byť. Konečne viem, čo už chcem, viac nepochybujem, že tu nie si ty. Dominika: Ja teraz už musím ísť. Erycan: Dlho som čakal na deň, kedy sa rozhodnem obrátiť ten list. Konečne nechaj ma ísť naozaj musím už ísť. Dominika: Spomienky sa lámu na kusy, pamätáš, keď sme boli ja a ty, nie, už ťa to trápiť nemusí, prichádza nádej v inom objatí. Stretla ma láska, tak veriť v ňu chcem, ja píšem ten príbeh o nás, dýcham ťa, ty si môj kyslík, už viem že nič lepšie nestretlo nás. Aj keď už prestaneš dúfať, neveríš, že to príde, všetko má tak byť, aj keď on musel už ísť. Viem, že malo to význam, vďaka tebe už splývam chcem len šťastná byť, a tak ťa nechám odísť. A tak ťa nechám odísť. Dominika: Chceli sme seba nájsť. Erycan: Kým príde čas. Dominika: Telami sa dotýkať. Erycan: Nájsť to miesto. Dominika: Spolu budeme rásť. Erycan: Objaviť, čo je v nás. Dominika: Nečakaj na tú chvíľu. Erycan: Teraz vieš to. Dominika: Aj keď už prestaneš dúfať, neveríš, že to príde, viem, že malo to význam, vďaka tebe už splývam, chcem len šťastná byť a tak ťa nechám odísť. Erycan: Naozaj musím už ísť.