Pozri, kláštor,
pastor nesie prstene,
biele kvety
rastú ticho pri stene.
Pozri, ráno,
rámy v očiach lesknú sa,
zlatí vtáci
nesú žalmy do lesa.
Kláštor nad rovinou
dotýka sa neba,
raz sem prídem s iným
spomínať na teba.
Pozri, večer,
do stromov ich položia,
zažne sa noc,
vzlietne pieseň storočná.
Kláštor nad rovinou
dotýka sa neba,
raz sem prídem s iným
spomínať na teba.
Noc má v rukách naše tiene,
na nebi mesiac ovce ženie,
ovce belostné.
Kláštor nad rovinou
dotýka sa neba,
raz sem prídem s iným
spomínať na teba.
Noc má v rukách naše tiene,
na nebi mesiac ovce ženie,
ovce belostné.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.