Každý večer vždy sedím pri klavíri
a našu známu pieseň hrám,
tú poznáš len ty a ja,
tá pieseň nás vždy spája,
viem, že len tou ťa privolám.
Ja nepochopím v tejto chvíli,
prečo pre pár slov zatrpklých,
máme sa spolu rozísť,
nie ty si nemal odísť.
To nebol len nápad rozumný,
to uznáš sám,
že pravdu mám,
preto tu hrám.
A preto hrám a stále čakám,
hrám a stále čakám,
že ťa tou piesňou privolám
a preto hrám a stále čakám,
hrám a stále čakám,
že ťa tou piesňou privolám.
K večeru ďalší deň sa chýli,
ty zrazu stojíš vo dverách,
radosť ti žiari z očí
a mne sa hlava točí,
už môžem snívať o šťastí.
To uznáš sám,
že pravdu mám
a teraz hrám
a teraz hrám
o našom šťastí,
hrám o našom šťastí,
len tebe celý život dám.
A teraz hrám
o našom šťastí,
hrám o našom šťastí,
len tebe celý život dám.
A teraz hrám o našom šťastí,
hrám o našom šťastí,
hrám o našom šťastí.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.