Bolo to už dávno, viem,
sotva ale zabudnem
na pár vzácnych chvíľ
a láskavých krás.
Rieka, oheň, ja a ty,
tma, čo držala nás v objatí,
iskry ako vtáčie krídla
oblietali nás.
Bol to čas, keď aj ty aj ja
tušili sme, že nás láska spája,
otvorila nám noc brány raja,
prikryla nás vľúdnou tmou.
Dnes je ale všetko iné,
každodenne nám deň za dňom plynie,
občas ale sníva sa mi
krásna chvíľa nad riekou.
Keď sú ľudia dospelí,
všedný deň ich rozdelí,
prídu chvíle zrád,
o lásku hráš.
Náhle nevieš s kým a kam,
náhle sa mestom túlaš sám,
v obnosenom kabáte
pár spomienok máš.
Na ten čas, keď aj ty aj ja,
tušili sme, že nás láska spája,
otvorila nám noc brány raja,
prikryla nás vľúdnou tmou.
Dnes je ale všetko iné,
každodenne nám deň za dňom plynie,
občas ale sníva sa mi
krásna chvíľa nad riekou.
Ja sa nevzdám, nie som z tých,
vstávam, chytám druhý dych,
túžim vrátiť späť
tichý čas liet.
Rieka, oheň, ja a ty,
tma nás bude držať v objatí,
iskry ako vtáčie krídla
zas odletia nám.
Na ten čas, keď aj ty aj ja,
tušili sme, že nás láska spája,
otvorila nám noc brány raja,
prikryla nás vľúdnou tmou.
Dnes je ale všetko iné,
každodenne nám deň za dňom plynie,
občas ale sníva sa mi
krásna chvíľa nad riekou.
Na na na na ...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.