Eva: Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť, človek sa načaká, kým otvoria mu vráta. Sedem, osem, deväť, desať, konečne sedíš v škole, spíš a skrýše rátaš. Pavol: Aj od desať až do dvadsať, ide čas ako chcel by stáť. Kým má chlapec fúzy, kým sú z dievčat múzy. Spolu: Príšerne to trvá, zúri ten, kto má rýchlosť rád. No od dvadsať do štyridsať odrazu na náskok sa začne meniť strata. Od štyridsať do šesťdesiat čas, čo sa predtým vliekol, zrazu strašne chváta. Konečne rátanie má spád, či vtip, stihnú to akurát, všetko sa im zráta, strať sa a tam, hneď bude daň, každý tú rýchlosť má rád. Jaba daba .... Spolu: Aj od desať až do dvadsať, ide čas ako chcel by stáť. Kým má chlapec fúzy, kým sú z dievčat múzy, príšerne to trvá, zúri ten, kto má rýchlosť rád. No od dvadsať do štyridsať odrazu na náskok sa začne meniť strata. Od štyridsať do šesťdesiat čas, čo sa predtým vliekol, zrazu strašne chváta. Konečne rátanie má spád, či vtip, stihnú to akurát, všetko sa im zráta, strať sa a tam, hneď bude daň, každý tú rýchlosť má, každý tú rýchlosť má, každý tú rýchlosť má rád.