Ty nevieš, kto som, napriek všetkým tým rokom, čo si ma držala za ruku, cez všetky radosti a slzy, daždivé dni, ktorým sme museli čeliť. Keď sa pozerám do tvojich očí, vidím sny, ktoré neuzreli svetlo sveta, možno v ďalšom svete, prečo by život prinášal lásku len preto, aby ju jednoducho odniesol celú preč? Ty vážne netušíš, kto som, množstvo vecí sa zmenilo, nechaj ma ti pomôcť porozumieť, miláčik môj, nie je to tebou, ale tým, čím sme si v tomto živote museli prejsť. Keď sa na teba pozerám, usmievam sa a myslím na teba a všetku tú lásku, ktorú sme kedysi zdieľali, všetku tú radosť včerajška, prečo by život prinášal lásku len preto, aby ju jednoducho odniesol celú preč? Možno v ďalšom živote, by sme obaja vedeli presne, čo povedať, láska, ktorú máme, by sa nikdy nezmenila a my by sme zostali rovnakí. Pravdou je, že ja neviem, kto som, bolí ma vedieť, že tomu asi nikdy neporozumiem, v mojom srdci je boj, ktorý nevyzerá, že zvíťazím a ktorý mi zanecháva jazvy. Keď sa na teba pozriem, tak plačem, pretože viem, že ti nemôžem dať to, čo potrebuješ, prosím, nehovor nič, ako môže život priniesť lásku len preto, aby ju jednoducho odniesol celú preč? Možno v ďalšom živote, by sme obaja vedeli presne, čo povedať, láska, ktorú máme, by sa nikdy nezmenila a my by sme zostali rovnakí. Ako by mohol život prinášať lásku len preto, aby ju jednoducho celú odniesol preč? Ako by mohol život prinášať lásku len preto, aby ju jednoducho celú odniesol preč? Ako by mohol život prinášať lásku len preto, aby ju jednoducho celú odniesol preč? Ako by mohol život prinášať lásku len preto, aby ju jednoducho celú odniesol preč?