Zuzka: Na svete sú chlapci všakoví,
keď jedného žena uloví,
obyčajne nie je,
na jej veľký žiaľ,
ten, čo bol jej ideál.
Ja sa, dúfam, v tomto nesklamem,
veď len veselého muža chcem,
nemusí byť krásny,
len aby sa smial
a to je môj ideál.
Mne sa iba taký páči,
ktorému sa v tvári zračí,
za dve hrsti veselosti,
dobrá vôľa len.
Nie je mi však sympatický,
čo na seba myslí vždycky
a tvári sa v každej chvíli
jak by vypil blen.
Zahrniem ja príjemného
chlapca láskou preveľkou,
lenže čo sa stane z neho,
keď mu budem manželkou.
Načo si s tým lámať hlavu,
keď mám prosbu naliehavú,
poraďte, kde nájdem chlapca
s mysľou veselou.
Zdeněk: Pred svadbou sú ženy všakové,
žiadna ti však pravdu nepovie
a ty chodíš mestom ako veľký kráľ,
lebo máš svoj ideál.
Ja sa, dúfam, v žene nesklamem,
viem, že nájdem takú, akú chcem,
prejdem šírym krajom,
pôjdem v šíru diaľ
hľadať si svoj ideál.
Mne sa len to dievča páči,
ktorému sa v tvári zračí,
za dve hrsti veselosti,
dobrá vôľa len.
Nie je mi však vôbec milá,
čo je ako smutná víla,
čo sa tvári v každej chvíli
jak by zjedla chren.
Zahrniem ja milé dievča
ozaj láskou preveľkou,
čo však z neho vykľuje sa,
keď mi bude manželkou.
Načo si s tým lámať hlavu,
keď mám prosbu naliehavú,
poraďte, kde nájdem dievča
s mysľou veselou.
Zahrniem ja milé dievča
ozaj láskou preveľkou,
čo však z neho vykľuje sa,
keď mi bude manželkou.
Spolu: Načo si s tým lámať hlavu,
keď mám prosbu naliehavú,
poraďte, kde nájdem dievča
(Zuzka: chlapca)
s mysľou veselou.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.