Richard: Splín sa večer zmenil na otázku: Pustiť si plyn, či Led Zeppelin? Pred chvíľou sme uložili lásku na katafalk miesto do perín. Núkajú sa rôzne odpovede, každá z nich má príchuť olova, milovať sa totiž treba vedieť, ľahšie je to všetko pochovať. Na pohrebe lásky sme iba my dvaja, žiadne v mene božom, žiadne rekviem. Na pohrebe lásky ticho sa dá krájať, ľahostajným nožom, čo nás zabije. Bledý mesiac visí ako parte, do hliny, či zveriť plameňom? Láska povie: To ma radšej spáľte, keď mi neviete prísť ani na meno. Obrad končí, z komína sa dymí, všetko môže začať od nuly, odchádzame tí istí, no iní, pozostalí, vlastne zosnulí. Emma: Na pohrebe lásky sme iba my dvaja, žiadne v mene božom, žiadne rekviem. Na pohrebe lásky ticho sa dá krájať, ľahostajným nožom, čo nás zabije. Spolu: Na pohrebe lásky sme iba my dvaja, žiadne v mene božom, žiadne rekviem. Na pohrebe lásky ticho sa dá krájať. Richard: Ľahostajným nožom, čo nás zabije.