Silvia: Viem, že príde slnka moc, keď ráno strieda noc a stretneš svoju lásku. Peter: Mám sa teraz iba báť, že stretnem lásky plač, visí to len na vlásku. Silvia: Netráp sa, príde táto chvíľa. Peter: A s ňou aj moja dobrá víla. Spolu: Lásky nikdy nie je dosť, tá chýba nám. Keď ti tvoje srdce káže, tak ho počúvaj, láska prichádza, to, čo cítiš, to je vážne ako rozprávka a či taká hra. Zdá sa ti to trochu zvláštne, hore spýtaj sa, oblakov azda, preto, keď ti srdce káže, tak ho počúvaj. Peter: Som už celkom bez obáv, ja lásku spoznávam, je vzácna a krásna. Silvia: Tak choď za láskou svojich snov, nechaj sa viesť tou hrou, s ňou sú krajšie rána. Peter: Otvára sa mi hviezdna brána. Silvia: Tak bež, je lepšia ako sláva, Spolu: Lásky nikdy nie je dosť, tá chýba nám. Keď ti tvoje srdce káže, tak ho počúvaj, láska prichádza, to, čo cítiš, to je vážne ako rozprávka a či taká hra. Zdá sa ti to trochu zvláštne, hore spýtaj sa, oblakov azda, preto, keď ti srdce káže, tak ho počúvaj.