Jemnulinký dážď vpíja sa do krás ospalých, čo skrýval sneh a mráz. Klíči, ožíva spiaca krajina, zlaté lúče zahrejú aj nás. Tichý bzukot včiel prebúdza deň, žiara žltých hviezd povedie všetkých sem. Tu, kde dýcha starý kmeň, jeho múdrosť, žime preň, jarná vôňa objíma zem. Skĺzla perina, pod ňou sa rozpína krehká krása, ľahulinký plášť. Z diaľky zavolá oáza pokoja, poď sa túlať, úsmev vnútri nájsť. Tichý bzukot včiel prebúdza deň, žiara žltých hviezd povedie všetkých sem. Tu, kde dýcha starý kmeň, jeho múdrosť, žime preň, jarná vôňa objíma zem. Á, á, á ... Tichý bzukot včiel prebúdza deň, žiara žltých hviezd povedie všetkých sem. Tu, kde dýcha starý kmeň, jeho múdrosť, žime preň, jarná vôňa objíma zem. Tichý bzukot včiel prebúdza deň, žiara žltých hviezd povedie všetkých sem. Tu, kde dýcha starý kmeň, jeho múdrosť, žime preň, jarná vôňa objíma zem, objíma zem.