Kým vrátim piesňam späť, čo dali mi, to, čo dali mi, hradskými kráčam, čo sa nekončia, nikde nekončia. Chodníkom skrytým v jarnom malinčí, v jarnom malinčí, po ceste priamych sveta piatich čiar, sveta piatich čiar. Kým dôjdem po nej do tej krajiny, piesní krajiny, od piesne k piesni kúsok bližšie mám, kúsok bližšie mám. Nerátam pritom pot a modriny, pot a modriny, to piesne zhoja, preto ďalej hrám, preto ďalej hrám. Kým však vrátim piesňam to, čo dali mi, chcem spievať o tom svojom, čo chýbalo mi v nich. Kým však vrátim piesňam to, čo dali mi, svet odomknúť chcem kľúčom, kľúčom husľovým. Kým všetky piesne nie sú o láske, iba o láske, kým znie len dakde ráznych vojen marš, ráznych vojen marš. Kým strieľať bude iba šampanské, iba šampanské, tak spievaj so mnou, ak sa nevzdávaš, ak sa nevzdávaš. Kým však vrátim piesňam to, čo dali mi, chcem spievať o tom svojom, čo chýbalo mi v nich. Kým však vrátim piesňam to, čo dali mi, svet odomknúť chcem kľúčom, kľúčom husľovým. Kým však vrátim piesňam to, čo dali mi, chcem spievať o tom svojom, čo chýbalo mi v nich. Kým však vrátim piesňam to, čo dali mi, svet odomknúť chcem kľúčom, kľúčom husľovým.