Ja roky už vchádzam
s piesňou do veľkých sál
a roky už mávam
v krvi rozpätie škál.
Veď cítim, že pieseň
je pár láskavých viet,
pár viet, ktoré vnímaví
len počujú znieť.
Kto stále, stále zíva,
je veľmi smiešny pán,
čo rád sa múdro zatvári,
aby zas s dobou stál.
Kto stále, stále zíva,
ten dávno začal schnúť,
kým náš smiech zvábi jarný prúd.
Ach, roky už vchádzam s piesňou
do veľkých sál
a vždy som sa práve
toho zívania bál.
Veď cítim, že pieseň
je pár láskavých viet
a bez nej ja vnímam lepšie
tvoj i môj svet.
Kto stále, stále zíva,
je veľmi smiešny pán,
čo rád sa múdro zatvári,
aby zas s dobou stál.
Kto stále, stále zíva,
ten dávno začal schnúť,
kým nás už práve strhol prúd.
Kto zíva, býva sám,
ja z piesne závrat mám,
veď pieseň núka rým,
sa skláňa k vnímavým.
Ó, ó, ó...
Kto stále, stále zíva,
je veľmi smiešny pán,
čo rád sa múdro zatvári,
aby zas s dobou stál.
Kto stále, stále zíva,
ten dávno začal schnúť,
kým nás už práve strhol prúd.
Ó, ó, ó.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.