Smiech jak dážď rozdáva, padá, padá smiech, slza sa v ňom skvie. Záhadná princezná, bledá, mladá, má oči slzavé. Dážď smiechu má na tvári, v smiechu tom bôľ však znie. Dážď a smiech, smiechu dážď, sadá, sadá a sú si podobné. Vo vánkoch mám ten smiech, dážď padá zo striech. Záhadná princezná hľadá, hľadá, čo hľadá, nepovie. Smiechu dážď, smiechu žiaľ padá, padá, až dlaň mi pokropí. Bôľ a žiaľ, s ním i zvlášť, kto má, kto má, ach, ten to pochopí. Á, á, á ...