Dana: Vravia, že sme mladí a nevieme, neprídeme na to, pokiaľ nevyrastieme. Josef: No, neviem, či je to všetko pravda, pretože ty máš mňa a, zlatko, ja mám teba. Josef: Zlatko. Spolu: Ja mám teba, zlatko, ja mám teba, zlatko. Dana: Vravia, že naša láska nezaplatí nájom, predtým, než niečo zarobíme, všetko minieme. Josef: Myslím, že je to tak, nemáme veľa peňazí, ale aspoň som si istý všetkými vecami, ktoré máme. Josef: Zlatko. Spolu: Ja mám teba, zlatko, ja mám teba, zlatko. Dana: Dostala som kvety. Josef: Na jar. Dana: Mám teba. Josef: Nosíš môj prsteň. Dana: A keď som smutná, si môj klaun a keď mám strach, si vždy nablízku, tak ich nechaj vravieť, že tvoje vlasy sú veľmi dlhé, pretože mne je to jedno, s tebou sa to nemôže pokaziť. Josef: Tak teda vlož svoju malú ruku do mojej, nie je žiadny kopec alebo hora, kam by sme sa nevyšplhali. Josef: Zlatko. Spolu: Ja mám teba, zlatko, ja mám teba, zlatko. Josef: Ja mám teba, aby si držala moju ruku. Dana: Ja mám teba, aby si mi rozumel. Josef: Ja mám teba, aby si sa so mnou prechádzala. Dana:: Ja mám teba, aby si so mnou rozprával. Josef: Ja mám teba, aby si ma pobozkala na dobrú noc. Dana: Ja mám teba, aby si ma pevno držal. Josef: Ja mám teba, nenechám ťa odísť. Dana: Ja mám teba, aby si ma tak miloval. Spolu: Ja mám teba, zlatko, ja mám teba, zlatko, ja mám teba, zlatko, ja mám teba, zlatko...