Možno mikrospánok. Ani neviem kedy odbočil som z hlavnej na cestu druhej triedy. Hlas v aute sa pýtal, či je to správna cesta. Vošiel som po rokoch do rodného mesta. Nikto ma nevíta. Nik si nepamätá, ako sme tu chvíľu boli pánmi sveta. Miestny rozhlas hrá už iným jubilantom. A ja sa tu krčím s hlavou za volantom. Ktovie čo je s tebou, moja prvá žena? Si šťastná a či rozvedená? Chcel by som ťa vidieť ako kvitneš. Obaja však vieme, že si už inde. Však to bolo pekné, ako sme si vtedy sľubovali štvrtky, pondelky aj stredy? Dnes už, ako vidíš, jazdím sólo a všetko je inak ako bolo. A už len letmý pohľad mladej krásky, možno, že dcéry mojej inej dávnej lásky, jej štíhly prostredník a spravodlivé gesto - opúšťam po rokoch moje rodné mesto.