Slavik
Zradné hĺbky útesov,
nepokojné diaľky,
s rozbúrenou hladinou
plávaš tam i spiatky.
Vlastníš more sám, si ním,
trosečník aj vládca,
nazad chceš byť pobrežím,
čo sa ďalej stráca.
More dlhov nenájdeš
v atlasoch a na mapách,
prvou vlnou zaleje,
keď máš suché vrecká.
More dlhov narastá,
čím sa cítiš väčší,
napokon ťa potopí
ako všetkých predtým.
More v ľudskej pamäti,
more slaných mincí,
maják na ňom nesvieti,
more, čo má princíp.
More dlhov a my v ňom,
utopení slávou,
more dlhov a my v ňom,
sme novou Atlantídou.
🏆 Pozri si TOP 100 najhranejších piesní
→
💬 Komentáre
Pridať komentár
Buďte prvý kto napíše komentár! 🎵