Vybralo sa dievča za piesňou, bosonohé iba s gitarou, na lavičke v parku, v malých baroch hrala kúsky plné plachých snov. V jej piesňach je niečo z nás, dnes vieš, v jej piesňach je niečo z nás. Tak plynú dni, veď čas nesmie stáť, zažila pár lások a pár zrád, v zime ju skryl podchod pri stanici, spievala vždy ako prvýkrát. V jej piesňach je niečo z nás, dnes vieš, v jej piesňach je niečo z nás. Poznali ju všetci, dievča menom M, chcela smútok liečiť, premeniť ho na pieseň. Nech sneh s dažďom padá na špinavú zem, zostane vždy mladá dievča menom M. Zas má rozviazanú tenisku, neskončí na slávnom javisku, keď ti ale príde trocha smutno, vždy ju nájdeš niekde nablízku. V jej piesňach je niečo z nás, dnes vieš, v jej piesňach je niečo z nás. Poznali ju všetci, dievča menom M, chcela smútok liečiť, premeniť ho na pieseň. Nech sneh s dažďom padá na špinavú zem, zostane vždy mladá dievča menom M. Poznali ju všetci, dievča menom M, chcela smútok liečiť, premeniť ho na pieseň. Nech sneh s dažďom padá na špinavú zem, zostane vždy mladá dievča menom M. Poznali ju všetci, dievča menom M, chcela smútok liečiť, premeniť ho na pieseň. Nech sneh s dažďom padá na špinavú zem, zostane vždy mladá dievča menom M.