Ulicami v tichu, plných chladného hriechu, si svoje tmavé miesto hľadám. Úsmevy hravé, stretla som ťa práve, to dnešné miesto už poznám. Kráčame do dvier, tam, kde čas svoju rýchlosť zastaví, červené ústa máme a víno nám náhle do hlavy stúpa. Opäť vidím na dno, ďalší pohár bude málo, bláznivý stav sa čakať dá. Zostali sme sami, ti očami prejdem po tvári, prejdeme sa každou náladou. Kráčame do dvier, tam, kde čas svoju rýchlosť zastaví, červené ústa máme a víno nám stále do hlavy stúpa. To sa mi deje práve, v mysli niekde stále utekám, to sa mi deje náhle, v mysli niekde stále utekám. To sa mi deje práve, v mysli niekde stále utekám, to sa mi deje náhle, v mysli niekde stále unikám. To víno robí stále, že zmätok v mysli máme, máme. To víno robí stále, že zmätok v mysli máme krásny. Ja kráčam s tebou do dvier, tam, kde čas svoju rýchlosť zastaví, červené ústa máme a víno nám stále do hlavy stúpa.