Mohla som byť milšia a nechať to plávať, mohla som byť menej drzá a prehltnúť slová. Mohla som byť tá skvelá, čo všetko pochopí, mohla som byť, ale niekedy to predsa nejde. A deje sa stále, stále tak náhle, poviem niečo, čo nepremyslím, neviem to už zastaviť. A deje sa stále, stále tak náhle, poviem niečo, čo zle pochopíš, neviem ti to vysvetliť. Sa nikdy nepoučím, ó, z chýb druhých a čakám na tie svoje, v cykle to pokračuje, ó, čo mama dávno vie, je pre mňa stále nové. A navždy pripravená dokonale na všetko, čo príde, ja mohla som byť, ale niekedy, ó, to predsa nejde. A deje sa stále, stále tak náhle, poviem niečo, čo nepremyslím, neviem to už zastaviť. A deje sa stále, stále tak náhle, poviem niečo, čo zle pochopíš, neviem ti to vysvetliť. Chcem ti len to povedať, že ma to strašne mrzí, ako si spomínam. A tak to všetko vnímam, že ma stále skúšaš, som trpezlivá. Ale chcem ti to povedať, chcem ti to povedať, milá myseľ zostaň chladná. Chcem ti to povedať, chcem ti to povedať, zostaň len tíško krásne, lebo dráždiš vo mne skryté. A deje sa stále, stále tak náhle, poviem niečo, čo nepremyslím, neviem to už zastaviť. A deje sa stále, stále tak náhle, poviem niečo, čo zle pochopíš, neviem ti to vysvetliť. Ó, ó, ó. Mohla som byť, ale taká už nikdy nebudem.