Na najmenšej pošte
zabudnutý, sám
za malým okienkom
robil starý pán,
cez okienko málo mohol uvidieť
takto ale krásne zmenšoval si svet.
Celý život iba nalepoval známky
a biele obálky posielal do dialky.
Sám tam nikdy nebol,
kde všetky jeho listy
a nič mu nechýbalo
v jeho malom šťastí.
ČO JE VIAC?
ČO JE VIAC?
ČO JE VIAC?
Či ozaj poznať tento svet?
Či o ničom nevedieť
a svoje malé šťastie mať
a kľudne zaspávať?
Bycikel si vŕzga
pieseň z hrdze k tomu,
keď sa večer poštár
vracia k svojmu domu,
kde má strechu plnú
bielych holubov
sladké malé šťastie
život bez dlhov.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.