Často snívam o obrovských meravých budovách
temných, čiernych ako uhoľ
skonštruovaných, keď sa nikto nepozerá
ich zjavenie je tak náhle
len málokto si ich všimne
A keď sa zobudím,
predstavujem si že sú zničené jedna po druhej
predstavujúc si ich ťarchu, ich mlčanie
a nedostatok výhovoriek pre život v zmätku
a ich privilégia 22 kilometr. hrobky
Jotun
čierna masa
neprenáša žiadny odraz
pohŕda priestorom
nepozemské bomby znetvorenia
budú tam kolónie
bez súvislosti navždy posiaté hríbmi
rastúce spóry umierajúceho sveta
znečistiť, vymazať čo zostalo
Slnkom zničený púštny kameň
a hadí úšklabok jaštera
miznú pyramídy
prepisujúci 4500 rokov histórie
strháva sochu slobody
poráža akropolu
obracia fjordy
zaplaví oblohu N.Y.
aby sníval svoju existenciu jediného posledného slova
Jotun
Môžeme ich rozpoznať ako kamene pochované v našich hadích lebkách
alebo ako zakódované časované bomby v našej DNA?
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.