Celý môj vnútrajšok sa obracia na prach,tak pomaly...
A vlny vo vnútri sa stretávajú tak chladne,
Čiernu zimu odvanulo preč z dohľadu,
A aká temnota po dňoch v tú noc.
A mraky zhora sa priblížili,
vyzerajúc tak nepokojne,
ale krutý vietor ďalej fúkal, fúkal
Zvykol som sa ochraňovať sám,
ale nie teraz,
pretože moja cesta stratila smer,
nejaký spôsobom...
A mraky zhora sa priblížili,
vyzerajúc tak nepokojne,
a zem dole bola chladnejšie,
Keď ťa ponížili vo vnútri,
ale krutý vietor ďalej fúkal, fúkal.
Tak teraz si preč...
a mýlil som sa,
nikdy som nevedel aké to bolo
byť sám na...
Valentína
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.