Motýľ, lieta po oblohe, i keď vidí to mučenie, zhora vidí takmer všetko, kvety rastú veľmi riedko, hady lozia dolu v tráve, dieťa kráča po tej tráve, čudné veci sa tam dejú, lebo veveričky stále lezú. Pozerá sa na všetko, všetko je tak maličké, po lúke chodí starý dedko, veľký batoh na chrbte. Je to hrozné, je to hrozné, to mučenie, to mučenie, je to krásne, jeto krásne, to bzučanie, to bzučanie včiel. Pozerá sa na všetko, všetko je tak maličké, po lúke chodí starý dedko, veľký batoh na chrbte. Obe krídla krásne sú, zaslepia ti obe oči, pozeraj sa na ten múr, stretneš sa z ním zoči voč. Lúka je krásne miesto, porovnať sa nedá s mestom. Lúka je krásne miesto, na papier si nakreslím naše mesto, a aj tak lúka je krásne miesto, a nedá sa porovnať s mestom. Hu jé jé jé je je jé je. Lúka je krásne miesto, je krásne miesto, krásne miesto, miesto, miesto, miesto, jéééééeee. Je k nej aj pekná melódia ktorú som tieť vymyslela tak ako aj text tejto piesne.