Cítim tvoje telo,
keď ležím na posteli,
príliš veľa zmätku,
preháňa sa mi hlavou...
A tak ma to hnevá,
vedieť, že plameň ešte stále horí,
prečo to už nenechám odoznieť,
kedy sa už konečne poučím?...
Stará láska, nechaj ma už samého,
stará láska, choď už domov...
Vidím tvoju tvár,
ale viem, že to nie je skutočné,
je to len ilúzia,
spôsobená tým, ako som to zvykol cítiť...
A tak ma to hnevá,
vedieť, že plameň bude stále horieť,
nikdy sa z toho nedostanem,
teraz už viem, že sa nikdy nepoučím...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.