1. Niekedy keď kráčam búrkou jesennou,
moju myseľ máta pavučina snov.
Veď som jedným z nich, ktorým v žilách vrie
keď cítia čo sa deje.
Refrén:
Tak fajn ja nezostanem sám na križovatkách stáť.
Dážď mám rád, v ňom sa ukrývam, steká mi po lícach.
2. Niekedy keď plávam mesačným údolím,
cítim, že ma niekto na dno ponorí.
Veď som jedným z nich, ktorým v žilách vrie
Keď vidia čo sa deje.
Refrén:
Tak fajn ja nezostanem sám na križovatkách stáť.
Dážď mám rád, v ňom sa ukrývam, steká mi po lícach.
Medzihra: Do pavučín snov sa zachytím skôr
len mysľou čistou a bez dlhých slov.
V krajine krás zastavím čas
bez dlhých fráz.
Refrén:
Tak fajn ja nezostanem sám na križovatkách stáť.
Dážď mám rád, v ňom sa ukrývam, steká mi po lícach.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.