Stretol som človeka, ktorý sa cítil rovnako ako ja, že celý život len tak prebehol okolo, porozprával mi o všetkých svojich trápeniach, že celý život je dôvodom jeho plaču... Život ho udržiaval v očakávaní, potláčajúc jeho bolesť vo vnútri, musel sa cítiť nedocenený, a navyše nenávidený... Život ho nechal čakať, potláčajúc pocit potupy vo vnútri, musel sa cítiť nedocenený, a navyše nenávidený... Uplynulý život ma len tak minie, znovu, unáša teba, unáša mňa, niekam preč... Uplynulý život ma len tak minie, znovu, unáša teba, unáša mňa, niekam preč... Uplynulý život ma len tak minie, znovu, unáša teba, unáša mňa, niekam preč...