Tá posledná chvíľa Teraz keď mám príležitosť chcem aby sme sa porozprávali: ty o mne ja o tebe, o srdci, ! a hneď ! Tá chvíľa keď už neexistuje iná možnosť nikdy nie je dobrá Príbeh je vždy rovnaký ... tá posledná chvíľa... Dnes keď máme príležitosť - či už ju máme či nie-, budeme obaja mlčať: ty kvôli mne a ja kvôli tebe, aby sme sa nerozoštvali, !ved vidíš! ?Prečo to robíme? Dokonca aj vtedy keď vieme, že prichádza tá posledná chvíľa keď už nezostáva čas, keď už nezostáva čas ani na to povedať: "budeš mi chýbať". Ak chceš odísť ... choď, ale nelúč sa; odíď v noci, odíď potme, odíď bosá a po špičkách, dievčatko. Odíď, odíď a zavri dvere, pretože ja ťa nechcem vidieť odchádzať z môjho života Neexistuje dátum, ktorý by sa dal presunúť na neskôr. ak to tak má byť ..., tak do toho! A lepšie bude keď túto chvíľu necháš na iný okamih skončime čím skôr, nemusíme to preťahovať, túto poslednú chvíľu, ži ju, a ostatní, a ostatní, nech vydržia Ostatní nech vydržia. Teraz nemám príležitosť - nie nemám, už nie, veď čo, už prešla -, keď lamentujem, že nakoniec sme ani jeden neprehovorili, pretože teraz máme čas premýšľať čo sa vlastne stalo v tú poslednú chvíľu keď som nemal čas a ty tiež nie-, aby sme si napísali verše o tých bozkoch Ak počúvaš, vráť sa. Ani nemusíš zdraviť; S ranným svetlom otvor dokorán dvere Dievčatko vráť sa Netreba dôvody, zomieram aby som ťa videl Znova ťa mal netreba rozumné pochybnosti, pre mňa je to neporovnateľné, tú poslednú chvíľu, ukradnem. ten zázrak mať ťa v každom okamihu Skončime to čím skôr veď storočie stačilo. Tá posledná chvíľa je oboch a ostatní nech to vydržia Netreba rozumné pochybnosti pre mňa je neporovnateľné ako ma tá posledná chvíľa bolela a to len pre jeden okamih Tak skončime to čím skôr veď celé storočie je dosť táto posledná chvíľa je nás oboch A ostatní nech vydržia